Nad hrobom zosnulého sa zvykne hovoriť: „Odpočívaj v pokoji.“ Nad hrobom zosnulého saleziána Titusa Zemana však v januári roku 1969 jeho provinciál nepovedal tieto zvyčajné slová, ale ich pravý opak: „Neodpočívaj, pomáhaj!“
Emília Hrabovec vo svojom príspevku približuje obrovské dielo, ktoré vykonali kňazi, čo sa dostali za hranice vďaka Titusovi, predovšetkým v Slovenskom ústave svätých Cyrila a Metoda.
Juraj Vittek sa zamýšľa nad mučeníctvom a svätosťou z teologického hľadiska ako nad darom.
Rastislav Hamráček sumarizuje poklad, ktorý vďaka Titusovmu nasadeniu za kňazské povolania Cirkev získala. Róbert Letz dokumentuje neuveriteľne krutý súdny proces s Titusom Zemanom.
Jozef Slivoň umožňuje vytvoriť si predstavu, čo všetko sa musí udiať, kým Cirkev vyhlási niekoho za blahoslaveného.
Peter Slepčan predstavuje osobu Titusa Zemana v súvislostiach, najmä tých vajnorských, a upozorňuje na styčné body jeho života a svedectva s ďalším kandidátom na blahorečenie – biskupom Michalom Buzalkom.
