Táto baladická novela nadväzuje na najlepšie tradície slovenskej lyrizovanej prózy. Zobrazuje ľúbostný príbeh odohrávajúci sa v prvých povojnových rokoch na severe Slovenska. Príbeh je vyrozprávaný z dvojitého rozprávačského pohľadu - z pohľadu dieťaťa, ktorý je korigovaný súčasným postojom rozprávačky. Vďaka autorkinej znalosti reči a myslenia ľudí z jej rodného kraja, má novela neopakovateľnú atmosféru a čaro.
Ukážka z knihy:
„Včera, keď som večer o šiestej odchádzala z roboty, zažila som takú peknú chvíľku pri pohľade na oblohu, že kto ju nezažil so mnou, môže žiarliť. Na západe stáli mraky tuhočervenej farby a pomedzi ne presvitala silná, ale pekná modrá. Bola veľmi, veľmi hlboká. A cez tie červené mraky tiahol sa pás tmavomodrých, skoro čiernych obláčikov, ktoré boli celkom pri mne. A tam, kde sa všetko tratilo, celkom, celkom ďaleko, bolo nebo zelené.“
