Boris Gašpar (1930 – 2015), syn známeho slovenského spisovateľa a verejného činovníkaTida Jozefa Gašpara, sa po roku 1945 ocitol na zozname nepriateľov ľudovodemokratického režimu. Vo svojich spomienkach sa sporadicky vracia aj k zážitkom z roku 1945, počas evakuácie verejných a kultúrnych predstaviteľov Slovenskej republikydo Rakúska, ktoré čitateľovi sprostredkúva očami15-ročného chlapca, ako aj k svojim študentským skúsenostiam so všadeprítomnou Štátnou bezpečnosťou. Ako stredoškolský študent sa Gašpar ocitol v obnovenom Česko-Slovensku bez akýchkoľvek perspektív. Stal sa občanom druhej kategórie. V 50. rokoch bol z politických dôvodov zaradený do pracovných jednotiek pomocného technického práporu na Ostravsku. Zážitky z pracovného tábora, život na úteku a emigrácia, štúdium a študentský život na Madridskej univerzite tvoria jadro Gašparových spomienok.
