Sto rokov od narodenia osobnosti býva dobrým dôvodom na zamyslenie sa nad jej životom, osudom či výsledkami.
Gustáv Husák osobnosťou nesporne bol. Ako o ňom napísal historik Ľubomír Lipták, Husákovým problémom bolo, že z niekoľkých možností, ktoré pred sebou mal, si nevybral cestu advokáta a demokratického politika, ale išiel cestou presadzovania komunizmu a totalitnej ideológie.
Predkladaná publikacia GUSTÁV HUSÁK, moc politiky - politik moci je výsledkom tímovej práce viacerých, mladých i skôr narodených, historikov.
Hľadá odpovede na viaceré otázky:
Bol Husák suverénnym vodcom komunistickj strany či len bábkou v sovietskych rukách?
Zmiernil dosahy augustovej invázie 68 v čase normalizácie?
Čo prežíval od mladosti?
Ako sa zapísal do dejín Slovenského národného povstania?
Čo prežíval vo väzení v divokých 50. rokoch?
Viedlo nakoniec jeho kroky niečo iné než fascinácia mocou?
V súčasnej spoločenskej reflexii významných osobností našich moderných dejín minulého storočia sa niektorí jednotlivci ocitli v „sieni slávy“, iní „na lavici obžalovaných“. Z pološera našej komunistickej minulosti však zväčša vystupujú aj „postavičky" šedého priemeru, ktorých bolo v komunistickej totalite väčšina. Gustávovi Husákovi sa „ušla“ tá lavica obžalovaných, v mnohom oprávnene a nespochybniteľne. Jeho aktuálna storočnica je vhodnou príležitosťou nielen pre historikov, ale aj pre záujemcov o históriu hlbšie sa zamyslieť nad politikom a dobou, ktorej bol spolutvorcom a symbolom.
