Emocionálne ladené spomienkové skice a nekrológy v básnickej zbierke Martina Prebudilu, najmä v jej prvej časti s názvom Maliari básnici a iné svety, majú očarujúcu atmosféru melancholického básnenia opojeného krásou i múdrosťou, vzdialenou z hľadiska času, ale aj bližšou z hľadiska prežívania, neraz smutnou, no vždy nádejnou vo svojom lyrickom obsahu, vnútri tajomnej inšpirácie, ktorú môže poskytovať aj smútok, aj trpkosť minulých chvíľ, nenávratne vzdialených.
V cykle Ak vieš o čom hovorím sa čitateľa dotkne závan domova, sebahľadania, sebareflexie, sebaanalýzy na pozadí vzťahov s inými. Momenty jemnej erotiky, záblesky strachu i porozumenia, odtiene smrti a milovania, úlomky našich snov a zmarených túžob, samoty a ľúbostného vzťahu.
V poézii Martina Prebudilu ide predovšetkým o vzťahy, o vzájomné dotyky, o spolu nažívanie a najmä o spolu prežívanie, o začiatok a koniec života, o Boha, o lásku.
